Tuesday, May 22, 2007

LET do USA nedela

Konecne som nasla volnu chvilku tak by som tu uz mohla aj nieco napisat vsak?...som vam vsetkym dala adresu a zyva to tu prazdnotou. skusime teda nieco popisat :) ideme na vec...

zacnem pekne od zaciatku.. hm, rozlucka so slovenskom bola smutna, ale aj pekna ;) slzy sa podarilo ukryt :) do krakova sme dosli skor ako sme planovali. cestovali sme od polnoci a dosli sme okolo tretej tak sme si v aute este zdriemli. cela cesta bola jednoducha, bez komplikacii. ako som uz niektorym pisala, Pan Boh ma viedol a strazil, ako Bozie deti mame tie naj...vysady!

vo varsave som cakala pekne dlhych 9 hodin, ale rozne mudre knizky ;) kto citas rozumej ;) mi boli milymi spolocnikmi a tak to celkom zbehlo. trosku som si este obzrela letisko a okolie, ale pravdu povedat nebolo velmi co pozerat :) nic proti mojim milym poliakom.

v lietadle do chicaga mi zas robila spolocnost jedna mila teta z ukrajiny tak som s hned urobila kratku jazykovu pripravu na misijne leto 2007. tajne dufam ze to nebola len jazykova, ale v urcitom zmysle aj duchovna priprava, trosku sme sa s tetou aj porozpravali co robim a kam idem, a tak som vyuzila prilezitost aj na jednoduche a kratke svedectvo. ale Pan Boh si moze pouzit cokolvek.

ked som dosla do chicaga, moj drahy strejdo Peto tam este nebol, ale to nie je ziadne cudo, pretoze sa o mojom prichode v dany cas dozvedel az ked som ja uz 4 hodiny sedela v lietadle, takze jeho 10 minutove meskanie bolo skvelym vykonom.



ked sa tam objavil, aj s pastorom Jakubom ( je u nasich na mesiac na takej kratkej studijnej dovolenke) neviem kto z nas dvoch bol viac prekvapeny. nevideli sme sa 15 rokov tak sme obzerali jeden druheho :) bolo to mile...inac peto sa este aj dnes na mna zahladi a neveri ze som to ja..no veru uz som sa trosku zmenila a on to asi vidi najviac...ale vidiet i citit ze sme jedna rodzina :)



doma ma cakal krasny zvysok petovej family, jeho manzelka Darja a maly spuntik Benjamin, volame ho Beno a ja ho volam "bambino", co vam poviem, vydaril sa im...maly poklad, tak nas tu vsetkych potesuje a zabava, vyplna nas program.



no svarny mladenec si veru Beno...


no bolo to pekne privitanie a hned som sa u nich citila ako doma...porozpravali sme, ze co nove, obzerali sa navzajom, a snazili sa uvedomit si, ze to je realita. bolo to jedno z mojich najkrajsich zivotnych stretnuti...vidiet niekoho tak blizkeho po tolkych rokoch a este aj jeho rodinku...

no a ako to na svete byva...isli sme spat :) bru noc

2 comments:

Honza said...

jeeeeeej your first coment :D
hehe... ale to je fakt super, že se máš faaajn ;)

patulko said...

hm..., pekne si to napisala :o) nechcela by si pridat viac fotiek?