1 DEN pondelok

veru mam trosku spozdeni (obcas budem pouzivat nejake tie ceske slovicka, lebo mam okolo seba dvoch priatelov z ciech - Daju a Jakuba, tak sa to na mna rycho lepi :) v mojich zaznamoch o tom ako si tu zijeme, ale majte trpezlivost :)

1 den bol velmi zaujimavy, posudte sami. musim povedat, ze Darja a Peto sa tu o mna znamenito staraju, aby som sa nenudila a kedze tu maju este jedneho hosta pastora Jakuba, tak aspon mozu zabit dve muchy jednou ranou a robia nam spolocny program...takze kade sme sa tulali, ked sme sa sladko vyspali? zacnime nasim hrdinom - aj Beno sa asi vyspinkal poriadne, lebo to vsetko s nam velmi dobre zvladol, az na jednu prednasku pri ktorej si na chvilu zdriemol, ale fakt len na chvilnku ;)

teda navstivili sme dve hinduisticke chramy v okoli chicaga. krasne stavby veru, len skutocna pravda a poznanie Pana Jezisa Krista tam chyba. v chrame uctievaju roznych bohov. spravaju sa k nim ako k ludom pretoze veria, ze bohovia rovnako ako ludia potrebuju jest, pit, obliekat sa...to vsetko sa vsak deje nie fyzicky, ale duchovne. tieto aj dalsie info nam rozpraval jeden horlivy mlady hindu ktory nam robil sprievodcu. mali sme aj prilezitost mu povedat o tom comu verime, ale nebol velmi nadseny, vraj mu jeho nabozensto ponuka obrovsky pokoj...co nam ostava? modlit sa zanho aj za vsetkych ostatnych hinduistov. tam kde ludske svedectvo a vysvetlenia nie su dostatcujuce, tam vsetko preraza Bozia moc.

1. chram

maly Beno to vsetko s nami absolvoval a skoro nam ho odviezolslon na safary ;)

S Petom sme este stale nemohli verit, ze sa po takom case vidime. zda sa ze roky neubrali na vzajomnej blizkosti a spolu spominame ako bolo (peto trosku viac... on si viac pamata :)

2. chram a beno este stale v strehu ;)

Nebojte sa, este som nepresla na inu vieru, len vam chcem prejavit vdaku, ze to tu trpezlivo citate. nie je to vzdy jednoduche vsak? "delam co muzu", ako hovori jeden slavny brat ;) ta citame dalej nie?


Ked sme pozerali ako ludia co to prinasali ich bozikom (zelenina, ovocie a rozne ine jedlo), ozvali sa aj nase zaludky a vona chutnej, u mna jahodovej zmrzliny, nas prilakala na toto zaujimave miesto americkych specialit. Nebojte sa, nejem vela ;) mami fakt ;), dala som si len jeden kopcek (netusiac, ze je trikrat vacsi ako nas), lebo som sa bala, ze v porovnani s nasou hanusovskou lahodkou, to bude priam tazko stravitelne...ale nebolo, moj zaludok sa vobec nestazoval, verte :)

hm co by sme si este dali, poradte...

ako by to bolo, ak by som sa nestretla aj s mojim dalsim bratrancekom v USA, synom Janka Ondica a Liliany...hej veru trojity povraz tak lahko nepretrhnes, vsak chlapci moji...(ich tvare prezradzaju nemy suhlas, "co to je za teta? tolko sa tu na nas skeri, tak sa s nou aspon odfotme, mozno potom bude pokoj :)"

opat sme doplnili sil, ochutnala som pravu colu z Peru (Liliana je odtial), posedeli sme, porozpravali sa a uz tuzobne utekali domov. beno zavelil, ze co je vela to je vela, a ze hoci je chlapisko ako buk (ako vsetci juhascici, najde sa sice aj par dalsich vynimiek, dufajme :) predsa len to netreba prehanat. necudo, ved vedel co ho doma este caka....

ej veru...cakala nas este mila povinnost...po namahovom dni sme este skocili do vodicky...predsa len sme nejaky profici a hygiena pre nas nie je neznamy pojem...skoro sme zaplavili kuplenu, ale to vsetko patri k tomu , nie?

dalsi den za nami...keby som mala sil, este vam napisem, co bolo vcera a dnes... ale sil s vekom ubuda a tu v amerike v tejto instantnej (rychlej) dobe, aj ja starnem rychlejsie, aj unava skor prichadza, aj nohy bolia a oci nevidia ako by chceli :) veru ...cas ist spat...dobru noc vam moji mili...see you later